Klimatizácia (označovaná skratkou AC z anglického air conditioning) je úprava kvalitatívnych parametrov vzduchu v uzatvorených priestoroch alebo zariadenie (systém zariadení) na takúto úpravu a rozvod takto upraveného vzduchu. Hlavným znakom klimatizácie je úprava teploty a vlhkosti vzduchu, čím sa odlišuje od ventilácie, ktorá zabezpečuje len výmenu vzduchu za čerstvý.
Klimatizačné zariadenie pre úpravu vzduchu využíva princíp chladiaceho okruhu, ktorý tvoria nasledovné deje:
V 1. fáze sú pary chladiaceho média privedené do kompresora, kde sú stlačené (a dôsledkom stlačenia aj zohriate).
V 2. fáze je chladiace médium pri vysokej teplote a tlaku privedené do výmenníka – kondenzátora, kde je ochladzované okolitým vzduchom (médium kondenzuje). Uvoľnené teplo je odvádzané do vonkajšieho priestoru ventilátorom.
V 3. fáze je kvapalina transportovaná cez kapiláru, alebo expanzný ventil, za ktorým sa prudko zníži tlak, a tým i teplota.
V 4. fáze médium pokračuje do ďalšieho výmenníka – výparníka. Kvapalina sa začne odparovať, čím odoberá teplo z priestoru výparníka, spravidla ochladzovanej miestnosti. Na distribúciu studeného vzduchu do miestnosti slúži ventilátor, ktorý je umiestnený pri výparníku. Potom je chladivo v plynnom skupenstve privedené do kompresora a cyklus sa opakuje.
Otočením prúdenia chladiva v systéme pomocou štvorcestného ventilu sa výparník a kondenzátor vymenia, čo umožní na vnútornej jednotke v kondenzátore odovzdávať teplo a teda miestnosť vykurovať.